Alebo – ako môžem pomôcť ja k efektívnej práci dieťaťa a logopéda?
Mnohí rodinní príslušníci chcú vedieť, ako logopedická terapia prebieha. Môžu ostať prítomní na sedení alebo majú ostať za dverami?
Mladiství a dospelí klienti väčšinou chodia na sedenia sami, z vlastnej iniciatívy a bez rodinných príslušníkov. Môže sa však stať, že prídu so sprievodom, napríklad kvôli zníženej mobilite. V prípade, že klient potrebuje pomoc s nácvikom úloh v domácom prostredí a konktrolu jednotlivých krokov (najmä pri afázií alebo dyslexii) je vhodné, aby bol na terapii aj rodinný príslušník, ktorý bude túto úlohu vykonávať.
Pri deťoch je odpoveď na túto otázku náročnejšia. Niektoré moderné ambulancie sú vybavené jednosmerne priehľadným sklom, čo osobne považujem za najideálnejšie riešenie. Logopéd môže s dieťaťom nerušene pracovať, zatiaľ čo rodič vidí všetko, čo sa na sedení deje. Dve osobitné miestnosti sa dajú využiť i na konci sedenia, aby sa logopéd mohol nerušene porozprávať s rodičom bez prítomnosti dieťaťa. Je veľmi prospešné, ak dieťa nie je prítomné v miestnosti, keď sa práve hovorí o jeho problémoch. Máloktorá ambulancia však takéto ideálne riešenie môže poskytnúť.
Vo väčšine logopedických ambulancií je k dispozícií iba jedna miestnosť, preto si každý logopéd na základe predošlých skúseností vyberie svoje „s alebo bez“, ktoré vo väčšine prípadov dodržiava. Nedá sa usúdiť, ktoré z nich je lepšie, môžete však brať do úvahy nasledovné veci:
Na prvom sedení logopéd potrebuje zistiť informácie o tehotenstve, pôrode, ranom vývine reči, logopedických diagnózach v rodine a pod. – preto je rodič väčšinou na tomto sedení prítomný. Môžete si tieto údaje dopredu pripraviť. Dieťa však nijako špeciálne „pripravovať“ nemusíte. Iba mu povedzte, že idete k logopédovi, ale nevysvetľujte mu čo u logopéda „musí a nemusí“ robiť, ani čo sa od neho očakáva. Rozhodne si nemusíte pripravovať ani básničky či pesničky. Pokiaľ dieťa samé prejaví záujem, odpovedzte na jeho otázky. Neplašte ho a neuisťujte ho, že sa nemusí báť, či hanbiť. Týmito slovami túto možnosť otvárate – dieťaťu doteraz pravdepodobne ani nenapadlo, že by sa báť alebo hanbiť malo.
Logopéd, rovnako ako každý učiteľ, si musí s dieťaťom vybudovať určitý vzťah. Aby bola terapia úspešná, dieťa mu musí dôverovať a logopéd by si mal pred ním vybudovať autoritu. Je dôležité, aby to každý rodič chápal a akceptoval. Budovanie autority môže byť aj dlhší a náročnejší proces – treba mu preto nechať dostatočný priestor. K vybudovaniu dôvery vášmu dieťaťu dopomôžete najlepšie tak, že mu sami ukážete, ako logopédovi dôverujete.
Nechajte dieťa pracovať s logopédom samé. Pokiaľ ste prítomní na terapii, počas sedenia s dieťaťom nekomunikujte, nenašepkávajte mu, nepovzbudzujte ho, ani mu nepomáhajte. Dieťa by tak muselo počúvať 2 autority naraz, čo je veľmi ťažké. Pokiaľ sa logopéd pýta dieťaťa otázku, počkajte, kým odpovie samé. Neodpovedajte zaňho, neopakujte mu otázku, nedávajte mu doplňujúce otázky. Dieťa by potom začalo odpovedať vám, nie logopédovi. Nechajte priestor dieťaťu aj logopédovi. Niekedy je v novom prostredí potrebného viac času na adaptáciu. Môže sa vám zdať, že dieťa odpovedá pomalšie ako doma – logopéd s tým ráta, čaká dlhšie a pokiaľ to považuje za potrebné, doplňujúcu otázku položí sám. Dieťa tak zároveň zistí, že „logopéd na mňa počká a mamina proti tomu nič nenamieta, môžem ho teda počúvať a robiť, čo mi hovorí“.
Nechajte tiež logopéda, aby si usadil dieťa tam, kam to uzná za vhodné. Niektorí rodičia si na prvom sedení posadia citlivejšie dieťa na kolená. Je to familiárne a pre dieťa príjemné – robiť logopedickú terapiu sa však takto vôbec nedá. Logopéd môže posadiť dieťa chrbtom k rodičovi, čelom k stene, čelom k zrkadlu, alebo zmeniť miesto tak, aby to pre dieťa nebolo rušivé.
Pri logopedickej diagnostike je vždy lepšie, ak rodič počká za dverami. Dieťa potrebuje dostatočný priestor a čas. Pri diagnostike nesmiete rozptyľovať, ani našepkávať – našepkaná odpoveď sa uznať nemôže – možno by však pomohlo pár sekúnd rozmýšľania navyše. Rada by som na tomto mieste upozornila, že niektoré diagnostické postupy môžu pripadať jednoduché i zvláštne – majú však svoje opodstatnenie a sú potrebné. To, čo vidíte pri diagnostike sa väčšinou počas terapie necvičí.
Je dobré ak vidíte terapiu? V zásade áno. Môže sa stať, že logopéd vyskúša počas jedného sedenia viacero úloh a spôsobov aby zistil, ktorý je pre dané dieťa najlepší. „Na úlohu“ však môžete dostať iba jeden z nich. Cvičiť „všetko, čo ste videli“ môže byť v takomto prípade neefektívne alebo nesprávne. Preto ak ste videli celú terapiu, ujasnite si po každom sedení, čo presne máte cvičiť doma a čo nie. Pokiaľ ste boli za dverami a terapiu ste nevideli, spýtajte sa, čo a ako máte cvičiť, prípadne si požiadajte o ukážku.
Snažte sa nehovoriť pred dieťaťom o jeho problémoch. Pokiaľ je to možné, pošlite dieťa nachvíľu za dvere, až potom sa opýtajte logopéda na jeho slabé a silné stránky, prípadne navštívte logopéda niekedy bez dieťaťa.
Nepodplácajte dieťa. Motivujte ho odmenou, prípadne trestom, ktorý súvisí s jeho výkonmi a je podľa možnosti okamžitý. Motivácia typu „ak budeš dobre cvičiť, zajtra pôjdeme do kina“ alebo „ak nebudeš poslúchať logopedičku, nekúpime Ti ten bicykel, čo sme chceli“ môže byť pre dieťa vzdialená a pre vás nesplniteľná. Vhodnejšia je odmena priamo od logopéda ihneď po sedení, napríklad nálepka za dobrú prácu alebo hra na konci sedenia. Najlepšia odmena je taká, akú dieťa doma nemá alebo ju dostáva iba za správne splnenú úlohu z logopédie. Tiež sledujte, ako dieťa motivuje logopéd a jeho „podmienky“ dodatočne nemeňte. Napríklad, ak logopéd povie: „Vyfarbíme 10 obrázkov a potom sa pôjdeš hrať“ no dieťa sa tomu prieči, nezasahujte. Nenechajte sa obmäkčiť a „nevyjednávajte“ lepšie podmienky pre dieťa. Ak zareagujete: „No tak vyfarbi rýchlo aspoň 5 a pôjdeme domov“, dieťaťu tým potvrdíte, že logopéda počúvať nemusí, ani nemusí robiť toľko cvičení, koľko je potrebné, ani tak poctivo, ako je potrebné a odmenou preňho bude odchod. V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že dieťa nebude počúvať ani logopéda, ani vás.
Ak máte otázky, pýtajte sa. Logopéd vám nemôže odpovedať na otázku, ktorú nepoložíte. Overte si, že ste logopédovi správne porozumeli. Upozornite ho, dohodnite sa a vyhraďte si vopred chvíľu času na konzultáciu, aby ste náhodou nezdržovali ďalších klientov, ktorí prídu po vás.
Majte na pamäti, že kľúčom k zautomatizovaniu naučeného je domáci nácvik. Postupujte podľa inštrukcií logopéda, trénujte denne a nepredbiehajte. Necvičte ťažšie úlohy, nové hlásky, či iné postupy. Prehnaná motivácia môže často pôsobiť práve opačne ako by sme chceli. Nezabúdajte tiež, že logopéd má na dieťa obmedzený čas. Čím optimálnejšie podmienky na spoluprácu a uvoľnenejšiu atmosféru spoločne vytvoríte, tým viac úloh precvičíte na sedení.
Prajem vám veľa úspechov pri práci!